Panna je šiestym znamením zverokruhu, a v rôznych vyobrazeniach ju môžeme vidieť ako krásnu bohyňu, ktorá v ruke drží obilný klas. Touto postavou je grécka bohyňa Demeter, a v rímskej mytológii ju poznáme pod menom Ceres. Meno Ceres značí obilniny, siatiny, a z tohto mena vychádza aj koreň slova pre dnešné „cereálie“. Obe bohyne Demeter aj Ceres sú vlastne totožné, keďže rímska mytológia takmer kompletne prebrala grécku mytológiu, len premenovala jednotlivé postavy.
Demeter (a aj Ceres) boli bohyňami plodnosti, zeme a roľníctva, v dnešnej dobe by sa dalo povedať poľnohospodárstva. To je jeden z dôvodov, prečo sú zobrazené s obilným klasom v ruke. Môžeme ten klas chápať výlučne v rovine hrubohmotnej, fyzickej, a rozumieť tomu tak, že tieto bohyne boli zodpovedné za úrodu obilia a iných poľnohospodárskych plodín. To je však len jedna rovina.
Druhá rovina sa týka sféry jemnejšej, duševnej. Hovorí sa, že čo človek zaseje, to bude žať. Alebo že strom je poznať po ovocí, teda podľa toho, aké plody prinesie. Tiež sa hovorí, že čo si si navaril, to si aj zjedz. Možno by sa dali nájsť aj ďalšie obmeny tejto starej múdrosti, ale podstatu majú všetky rovnakú – čo človek rozsieva okolo seba a v sebe, to bude okolo neho a v ňom aj rásť a dozrievať.
Ak niekto okolo seba rozsieva hnev, bude hnev dostávať aj naspäť. Kto rozsieva strach, sám sa bude báť omnoho viac. Podobne kto rozsieva úsmev a radosť, dostane sa mu úsmevu a radosti aj od iných ľudí. Kto rozsieva nádej, sám bude povzbudený od ostatných.
Ak teda zasadím na pole bodliaky a tŕnie, nemôžem očakávať, že mi vyrastú nádherné obilné klasy. Symbolika obilného klasu v ruke Demeter poukazuje na to, že čokoľvek sa človeku v živote deje, čokoľvek „rastie okolo neho“, je len výsledkom toho, čo on sám zasial pred nejakým časom.
A prečo je názov tohto znamenia panna? Je to odkaz na to, že ak zasejem „čisto“ iba obilné zrná, bez žiadnych „nečistôt“, tak mi vyrastie nádherná bohatá úroda bez jediného bodliaka či tŕnia. Skrátene sa dá povedať, že cnosť či schopnosť (každého človeka), ktorú symbolizuje znamenie Panny, je čistota. Je to schopnosť rozoznať, čo zasievam okolo seba, a vedome sa vyhnúť zasievaniu toho, čo mi neprinesie žiadnu úrodu, alebo dokonca z čoho by mi vyrástli jedovaté plodiny.
Umenie roľníctva
Naučiť sa rozpoznať, čo vlastne zasievam, trvá určitý čas. A dokonca aj to, čo sa na začiatku javí ako obilné zrno, môže vyrásť v niečo, čo sa vôbec nedá jesť. Čokoľvek na tom poli vyrastie, je pre človeka lekciou. Takže aj keď mi vyrastie burina alebo kúkoľ, tak ju vytrhám, a nabudúce ju už nezasadím. Takto sa človek učí „poľnohospodárstvu“ v sebe samom, len niekto sa učí rýchlejšie a niekto pomalšie.
A niekedy sa stane, že zasadíme tie isté neplodné alebo dokonca škodlivé rastliny znova a znova a znova. Veľmi často sa napríklad stáva, že ľudia sa snažia zasadiť „dobro“, a s prekvapením zožnú nevďak, odpor, a občas aj zlobu a hnev. Skúsia to znovu, znovu sa snažia „páchať dobro“, a znovu dostanú „za odmenu“ rovnaké odmietavé reakcie ľudí. A tak to opätovne skúšajú mnoho krát, pretože sa im nechce veriť, že z ich „dobra“ vyrastá niečo úplne iné. Stále čakajú, že ich „dobro“ bude konečne odmenené „dobrom“ od ostatných.
Máme také príslovie, že „cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami“. Určite to poznajú mnohí z vás – chcete niekomu pomôcť, a v konečnom dôsledku sa vaša snaha o pomoc obráti proti vám, alebo tú pomoc dotyčná osoba úplne odmietne. Ak napríklad študenti robia maturitnú skúšku, je absolútne zakázané im akokoľvek pomáhať. Je to ich skúška, musia v nej obstáť oni, a nie niekto iný. Ak sa im niekto pokúsi pomôcť, môže uškodiť sebe aj im. A presne tak isto je to aj v iných životných situáciach, kde sa pomoc zvonka môže trestať – avšak trochu iným spôsobom.
Ak sa človek pokúsi „zasadiť dobro“, a nevyrastie mu nič pekné, tak je to v poriadku, len sa treba z toho poučiť! Poznáme pojem „puritánstvo“, niečo ako prehnaná čistota, prehnané až škodlivé lipnutie na nejakých zásadách, morálnych alebo spoločenských. V určitých náboženstvách je napríklad zakázané, aby ženy mali odhalené tváre, alebo aby ich nebodaj muži na verejnosti pobozkali. Keby sme „zasadili“ podobnú myšlienku v našich lokálnych podmienkach, každý si vie asi domyslieť, čo by sme „zožali“.
Na druhej strane žiaľ v poslednej dobe „sadíme“ do našich zemí semiačka veľmi jedovatých plodín, a obávam sa, že často aj vedome. Tieto semiačka sú nám predávané od zahraničných priekupníkov ako veľmi luxusné a moderné plodiny, a navyše veľmi lacno. Je však len málo skúsených „poľnohospodárov“, ktorí tie semiačka už poznajú, a vedia, čo z nich vyrastie. A preto asi budeme nútení zažiť na vlastnej koži úrodu týchto semiačok, aby sme sa pre budúcnosť poučili.
A o to poučenie ide – to je hlavnou myšlienkou Demeter a jej klasu v ruke. Hľadajme to, čo nám prinesie výživnú a bohatú úrodu. Ak nám vyrastie niečo, čo má horkú príchuť, alebo nám vyrastie burina či jedovatá rastlina, tak si to dobre zapamätajme, vytrhnime ju, a už ju viac nesaďme.
Priatelia, želám vám plné sýpky bohatej a výživnej úrody na celý rok!
