Slovenčina, 2. časť – Vytrvalosť a trpezlivosť

Tieto dve slová majú zdanlivo totožný význam, no v skutočnosti sú veľmi odlišné. Hovorí sa síce, že „trpezlivosť ruže prináša“, ale to je skôr kliatba, zámerne rozšírená medzi ľudí, než aby to bola ľudová múdrosť. Táto kliatba zneužíva práve tú významovú podobnosť medzi vytrvalosťou a trpezlivosťou.

Slovo trpezlivosť totiž v sebe ukrýva korene dvoch slov – trpieť a zlo.

Trpe-zli-vosť je nečinnosť, kedy človek trpí zlý stav. Ak tento zlý stav pretrváva dlhšie, človek ochorie, a stáva sa z neho pacient. Slovo patientis pochádza z latinčiny, a označuje človeka trpiaceho, znášajúceho útrapy. Angličtina dokonca používa slovo „patient“ pre oba významy – aj pre slovo „pacient“, aj pre slovo „trpezlivý“.

Na druhej strane slovo vytrvalosť vychádza z koreňa slova trvať.

Vy-trva-lý človek nie je nečinný, naopak, môže byť veľmi aktívny, môže svoj postup k cieľu často meniť a prispôsobovať aktuálnej situácii. Ak sa niečo nedarí, hľadá iný spôsob, inú cestu. Prípadne vytrvá na tej, ktorá k cieľu smeruje, aj keď môže byť veľmi dlhá. A pozor, človek môže aj vytrvalo čakať! Napríklad na vhodnú príležitosť, na vhodný čas, tak, ako to robí mnoho dravcov zo zvieracej ríše.

Medzi trpezlivosťou a vytrvalosťou býva veľmi tenká hranica. Trpezlivosť spravidla znamená nečinnosť a odovzdanosť, kedy človek verí, že nemusí nič spraviť a veci sa zmenia samé od seba. Vytrvalosť naopak znamená schopnosť zo-trvať vo svojom snažení, a to aj vtedy, ak táto snaha zahŕňa čakanie na vhodný čas, pozorovanie situácie. Na konci tohto čakania však príde činnosť, akcia, ktorej výsledkom bude nejaká zmena.

Preto zmeňme známe príslovie tak, aby znelo „vytrvalosť ruže prináša“.